Projekt Hudba STREDU – ThreeO priniesol do Banskej Bystrice a Brezna mimoriadny hudobný zážitok. Koncerty, ktoré pripravilo o.z. Slavonic, boli oslavou slovenskej komornej hudby a dôkazom, že tradícia, skúsenosť aj nové impulzy sa môžu stretnúť v jednom výnimočnom večeri.
Publikum ocenilo výborné interpretačné výkony Andreja Barana, Andreja Krajčoviča a Jána Šišku, ktorí svojím umením prepojili tri generácie skladateľov – Viliama Figuša-Bystrého, Pavla Kršku a Andreja Krajčoviča. Dramaturgia koncertu umožnila porovnať tvorbu vznikajúcu v troch historických obdobiach – medzivojnovom, počas komunizmu a v súčasnosti – a ukázala vývoj slovenskej hudobnej identity v priebehu viac než storočia.
Koncert bol úžasný nielen po hudobnej stránke, ale aj v emocionálnom zážitku – priniesol hlbokú atmosféru, precízne výkony a výnimočné prepojenie interpretov s publikom. Každé z diel zaznelo s novou energiou, citom a rešpektom k odkazu slovenských skladateľov.
Projekt Hudba STREDU – ThreeO potvrdil, že aj v „strede Slovenska“ vznikajú projekty s európskym rozmerom – hodnotné, premyslené a inšpiratívne.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Sociálny fond SOZA.
Kultúra má moc spájať ľudí, prinášať radosť, inšpiráciu a pocit spolupatričnosti. Žiaľ, nie každý má možnosť zúčastňovať sa kultúrneho diania aktívne – či už pre zdravotné obmedzenia, vek alebo životnú situáciu.
Aj tento rok sme sa preto rozhodli pokračovať v našej misii prinášať profesionálnu kultúru tam, kde sa bežne nedostane – do domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb po celom Slovensku. V spolupráci s profesionálnymi hudobníkmi pripravujeme koncerty, ktoré prinášajú nielen umelecký zážitok, ale aj úprimnú radosť a pocit, že na ľudí, ktorí sú často na okraji spoločenského života, nezabúdame.
Našou snahou je, aby sa každý, kto je súčasťou týchto podujatí, cítil znovu bližšie k svetu kultúry a umenia – svetu, ktorý patrí všetkým bez rozdielu. Veríme, že aj malé kroky môžu priniesť veľké svetlo do každodennosti.
Projekt finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Banskobystrický samosprávny kraj.
(postreh – nie iba jednej – diváčky z jedného festivalového koncertu)
Majster Jakubisko mi hádam tam hore odpustí, že som si na chvíľu požičala väčšiu časť z názvu jeho skvelého filmu…
Najprv som bola (milo) zaskočená názvom druhého festivalového koncertu 2. apríla na 62. ročníku hudobnej jari v Banskej Bystrici s názvom From three – for three. Pri minimálnej znalosti rébusov aj jazykov sa dal nakoniec názov poľahky prečítať a potešiť slovenské oko, že sa aj naša hudba dá pretlmočiť do univerzálneho jazyka európskych národov. Fajn. Uvidíme, čo sa bude diať v hudobnej realite koncertu.
Och… povzdych patril v bulletine prvému autorovi. Venčekári, ktorí zo slovenskej piesne „vili venčeky hudby“ pre rôzne príležitosti – a štylizovaní budovatelia národnej hudby nie sú mojou šálkou kávy. Aj keď boli potrební. Och, och… povzdychla som si s údivom po doznení interpretácie skladby tromi mladými umelcami. Dvaja banskobystrickí Andrejovia – Baran a Krajčovič s Moravanom Jánom Šiškom zahrali posledný opus 108 Viliama Figuša-Bystrého bystro, tklivo, spevne, figliarsky aj tanečne. A nadčasovo. Miestami nedramatický rukopis skvelo skrátili, čím vznikol dramaticky prijateľný a akceptovateľný skelet pre poslucháčov aj interpretov. Časť Figušovej hudby by v ležérnejšom podaní určite potešila priestory salónu, možno aj bývalú spoločenskú sálu v Národnom dome [dnes sídlo opery]. Tentoraz vyrazila dych. Interpretácia bola taká presvedčivá a strhujúca, že ju mladí umelci v takomto naštudovaní pokojne môžu vyviezť do európskeho zahraničia. Vznikla v 20. storočí, znie romanticky, čiastočne eklekticky, ale je neodškriepiteľným dokladom skladateľovej invencie. A ak sa noty naplnia emočným precítením – čo sa stalo aj v nádhernej súhre trojice – , skladba aj interpreti zažiaria vzájomne. To sa jednoducho nedalo necítiť.
Pomedzi hudbu sme sa však museli vymotať z labyrintu textov, ktoré prednášal aj čítal herec Marek Geišberg. Išlo v podstate o dva rôzne texty: jeden netradične uvádzal autora s dielom, druhý bol čítaním z knihy Piate ročné obdobie Markovho otca Mariána. Viac scénickej diferenciácie by bolo určite pomohlo prekonať textový „chaos“.
Známy tvorivý rebel a excelentný skladateľský intelektuál Ilja Zeljenka zaiskril na koncerte ako druhý. Z jeho Sláčikového tria sa rozhodli interpreti v kontexte koncertu odohrať len dve z troch častí. Že táto – relatívne už avantgardná – hudba zaúčinkovala, svedčil potlesk úprimnosti plného hľadiska. A možno práve tento moment spôsobí, že si diváci vypočujú aj celú skladbu.
Že môže byť hudba manifestom slobody aj odhodlania v trýzni koncentračného tábora, je dostatok dôkazov. V Nemecku žijúca slovenská muzikologička Agata Schindler nazvala svoju publikáciu Maličká slzička, ale čo všetko napáchal nacizmus a jeho ničivé dôsledky v životoch stredoeurópskych hudobníkov je morom nárekov aj pri Múre nárekov. Gideon Klein bol príliš mladý, mal niečo vyše dvadsať a Trio pre husle, violu a violončelo vzniklo iba pár dní pred jeho deportáciou z Terezína do Osvienčimu. Nebyť jeho sestry, ktorá spolu s inými odvážnymi spoluväzenkyňami prežili a partitúry ukryli, nepoznali by sme talent rozvíjajúceho sa skladateľa. Najmä druhá časť s variáciami na moravskú pieseň bola nielen autorovou osobnou spoveďou, ale bola aj nedokončenou vetou na ceste života a smrti. V troch častiach Gideonovho diela sa mladí interpreti prezentovali nielen silným emočným vyjadrením, ale v celom koncerte aj mimoriadnou intelektuálnou a umelecky vyspelou dispozíciou. Inak by po trojici (skladateľov aj interpretov) ostala iba zvláštna pachuť zo spojenia nespojiteľného na slepej koľaji notového záznamu.
Pre všetkých – sediacich dole aj hore – to bola príjemná Kvetná nedeľa. Pre niekoho aj s kresťansko-judaistickým Hosana.
Za všetkých napísala kriticky spokojná diváčka MaHer
Dňa 27.11.2022 o 16.00 sa uskutočnilo v Hradnej Kaplnke, ktorá je súčasťou hradného komplexu kežmarského hradu patriaceho pod správu Múzea v Kežmarku premiérové uvedenie diela Jána Móryho – Spišská omša. Samotné dielo bolo nielen pre divákov ale aj samotných účinkujúcich jedinečná príležitosť spoznať jedinečné dielo a tvorbu Jána Móryho. Samotné dielo bolo harmonicky nesmierne bohaté, dokonalo zvukovo vyvážené. Majstrovstvo pera Jána Móryho, ktorý skomponoval Spišskú omšu vo svojom najťažšom životnom obdobi (zhabanie majetku, vyhnanie z domova, hlad, beznádej. Preto nebeská omša z pekla. Ženy chodili zbierať po zbere kalerábov odpadnuté listy na pole a to varili, Móry týždne nevyšiel zo svojej izby a počas týchto ťažkých chvíľ komponoval Spišskú omšu) bolo citeľné z dokonalého harmonického rozloženia ednotlivých hlasov, ktoré svojou melodikou nezanikli v zvuku organu, ktorý citlivo pristupoval k dynamike aj registrácií. Občas znejúca dizonancia a harmonický nesúlad hlavne medzi basovými tónmi medzi organom a violončelom obsahoval už samotný rukopis, v ktorom je množstvo chýb s ktorými sa museli interpreti popasovať. Nie všetky chybičky sa im podarilo opraviť ale vzhľadom na ich veľké množstvo spôsobené pravdepodobne zlým psychickým rozpoložením autora počas komponovania myslím, že dôstojne odinterpretovali toto jedinečné dielo a verím, že to nebolo jeho posledné prevedenie.
Na záver nesmiem zabudnúť spomenúť, že koncert a celý projekt bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia, za čo im nesmierne ďakuje celá hudobná obec a hlavne milovníci diela Jána Móryho.
Projektom Za krajšiu jeseň života sme už od prvotnej myšlienky chceli priniesť medzi našich seniorov uzavretých nielen v zariadeniach ale aj vo vlastných telách radosť, priniesť im trochu spomienok na časy kedy boli aktívni, plní života, elánu, spoločensky hodnotní a snažili sme sa zo všetkých síl túto našu víziu a hlavný zámer projektu naplniť aj napriek všetkému čo sa nám doteraz postavilo do cesty. A nalejme si čistého vína, čaša ktorá sa pred nás postavila aby nám zhatala plány bola teda naozaj veľká. Korona zasiahla všetky odvetvia ale doslova zničila spoločenský a sociálny život v domovoch dôchodcov, zariadeniach pre seniorov a v domovoch sociálnych služieb. Mali sme zákaz vstúpiť, keď nám povolili, naši animátori mali povinnosť očkovania, niekoľkonásobného testovania aj priamo v zariadeniach, respirátorov ale nevzdali sme to a išli sme ďalej. Vymysleli a zrealizovali sme úžasný online program a cez obrazovky sme sa prihovorili našim starkým. Prešlo pár mesiacov, situácia vo svete sa ešte viacej zdramatizovala ale opustil nás – aspoň na chvíľu 🙂 – náš dvojročný spoločník Don Covidus. Chceme poďakovať zariadeniam ale hlavne zamestnancom v nich, že to zvládli, že to nevzdali a aj naďalej nás vítajú s úsmevom na tvári, tentokrát už bez rúšok, občas s paličkou a smiechom “na,nejako si to tam strčte. Pred tým sme museli volať špeciálne tými, teraz si to tu kadejako šparcháme v nosoch každý sám 🙂 “. Najdôležitejšie pre nás je, že sa ľuďom náš projekt páči- klientom aj zamestnancom. Dúfame, že sa situácia nezhorší a veríme, že sa aj za pomoci podpory ACF budeme stretávať aj v nasledujúcich rokoch. Ďakujeme za podporu a priazeň
Kultúra je krehká a akákoľvek jej destabilizácia spôsobuje rozklad kultúrnej spoločnosti. Kultúrne treba vzdelávať mládež, podporovať aktívnu spoločnosť a splácať ňou životné vklady seniorom. Občianske združenie Slavonic naďalej pracuje na všetkých troch zložkách a aj napriek stupňujúcej sa nekultúrnosti obyvateľov tejto planéty tento boj nevzdávame. Aj napriek polenám ktoré nám život pod nohy nahádzal sa nám podarilo v mesiaci marec a apríl úspešne absolvovať projekty v programe Za krajšiu jeseň života a priniesť radosť a rozptýlenie naším seniorom v zariadeniach pre seniorov a domovoch sociálnych služieb v rámci niekoľkých okresov a krajov.
Krásny umelecký zážitok mali možnosť získať ľudia na jedinečnom koncerte Hudba pre dva sláky organizovaný občianskym združením Slavonic s finančnou podporou Fondu na podporu umenia v synagóge v Brezne. Výnimočnosť koncertu spočívala nielen v súzvuku dvoch strunových nástrojov, ale aj vo výbere skladieb, ktoré obohatili náš hudobný repertoár. V podaní huslistu Andreja Barana a violončelistu Michala Haringa sme si mali možnosť vypočuť Huit Morceaux Reiholda Gliera, Sonatinu H80 Arthura Honeggera a Duo pre husle a violončelo op.7 Zoltana Kodályho. “Práve posledná skladba slúžila ako podnet k prvotnej myšlienke spolupráce a uskutočneniu koncertov u nás neprebádanou literatúrou pre toto hudobné zoskupenie. Je často kladená do úzadia a opomínaná, považovaná za neefektívnu a nezaujímavú. Je to však pravý opak…” sme sa ozvedeli na začiatku koncertu od violončelistu Michala Haringa. A museli sme mu uznať za pravdu. Spojenie dvoch melodických nástrojov huslí a violončela bol pre poslucháčov priam elektrizujúci zážitok. Diela prekypovali originalitou, farbami, citom a expresivitou. Sme radi, že k nám títo dvaja vynikajúci umelci zavítali a veríme, že sa čoskoro medzi nás vrátia. Ďakujeme
Radi by sme poďakovali nadácií Ekopolis, ktorá spravuje ACF a vyjadrili nesmiernu radosť, že môžeme odprezentovať náš projekt Za krajšiu jeseň života ľuďom, na ktorých sa v oblasti kultúrneho rozvoja zabúda. Ľuďom, ktorí vystavali našu spoločnosť a ktorým môžeme ďakovať, že sme tu. Dovoľte aby sme im ako poďakovanie prispeli aspoň takto, prostredníctvom umenia a vniesli im do zariadení v ktorých musia tráviť jeseň života svieži hudobný vánok.
