Sedím na balkóne a … a je mi dobre

(postreh – nie iba jednej – diváčky z jedného festivalového koncertu)

Majster Jakubisko mi hádam tam hore odpustí, že som si na chvíľu požičala väčšiu časť z názvu jeho skvelého filmu…

Najprv som bola (milo) zaskočená názvom druhého festivalového koncertu 2. apríla na 62. ročníku hudobnej jari v Banskej Bystrici s názvom From three – for three. Pri minimálnej znalosti rébusov aj jazykov sa dal nakoniec názov poľahky prečítať a potešiť slovenské oko, že sa aj naša hudba dá pretlmočiť do univerzálneho jazyka európskych národov. Fajn. Uvidíme, čo sa bude diať v hudobnej realite koncertu.

Och… povzdych patril v bulletine prvému autorovi. Venčekári, ktorí zo slovenskej piesne „vili venčeky hudby“ pre rôzne príležitosti – a štylizovaní budovatelia národnej hudby nie sú mojou šálkou kávy. Aj keď boli potrební. Och, och… povzdychla som si s údivom po doznení interpretácie skladby tromi mladými umelcami. Dvaja banskobystrickí Andrejovia – Baran a Krajčovič s Moravanom Jánom Šiškom zahrali posledný opus 108 Viliama Figuša-Bystrého bystro, tklivo, spevne, figliarsky aj tanečne. A nadčasovo. Miestami nedramatický rukopis skvelo skrátili, čím vznikol dramaticky prijateľný a akceptovateľný skelet pre poslucháčov aj interpretov. Časť Figušovej hudby by v ležérnejšom podaní určite potešila priestory salónu, možno aj bývalú spoločenskú sálu v Národnom dome [dnes sídlo opery]. Tentoraz vyrazila dych. Interpretácia bola taká presvedčivá a strhujúca, že ju mladí umelci v takomto naštudovaní pokojne môžu vyviezť do európskeho zahraničia. Vznikla v 20. storočí, znie romanticky, čiastočne eklekticky, ale je neodškriepiteľným dokladom skladateľovej invencie. A ak sa noty naplnia emočným precítením – čo sa stalo aj v nádhernej súhre trojice – , skladba aj interpreti zažiaria vzájomne. To sa jednoducho nedalo necítiť.

Pomedzi hudbu sme sa však museli vymotať z labyrintu textov, ktoré prednášal aj čítal herec Marek Geišberg. Išlo v podstate o dva rôzne texty: jeden netradične uvádzal autora s dielom,  druhý bol čítaním z knihy Piate ročné obdobie Markovho otca Mariána. Viac scénickej diferenciácie by bolo určite pomohlo prekonať textový „chaos“.

Známy tvorivý rebel a excelentný skladateľský intelektuál Ilja Zeljenka zaiskril na koncerte ako druhý. Z jeho Sláčikového tria sa rozhodli interpreti v kontexte koncertu odohrať len dve z troch častí. Že táto – relatívne už avantgardná – hudba zaúčinkovala, svedčil potlesk úprimnosti plného hľadiska. A možno práve tento moment spôsobí, že si diváci vypočujú aj celú skladbu.

Že môže byť hudba manifestom slobody aj odhodlania v trýzni koncentračného tábora, je dostatok dôkazov. V Nemecku žijúca slovenská muzikologička Agata Schindler nazvala svoju publikáciu Maličká slzička, ale čo všetko napáchal nacizmus a jeho ničivé dôsledky v životoch stredoeurópskych hudobníkov je morom nárekov aj pri Múre nárekov. Gideon Klein bol príliš mladý, mal niečo vyše dvadsať a Trio pre husle, violu a violončelo vzniklo iba pár dní pred jeho deportáciou z Terezína do Osvienčimu. Nebyť jeho sestry, ktorá spolu s inými odvážnymi spoluväzenkyňami prežili a partitúry ukryli, nepoznali by sme talent rozvíjajúceho sa  skladateľa. Najmä druhá časť s variáciami na moravskú pieseň bola nielen autorovou osobnou spoveďou, ale bola aj nedokončenou vetou na ceste života a smrti. V troch častiach Gideonovho diela sa mladí interpreti prezentovali nielen silným emočným vyjadrením, ale v celom koncerte aj mimoriadnou intelektuálnou a umelecky vyspelou dispozíciou. Inak by po trojici (skladateľov aj interpretov) ostala iba zvláštna pachuť zo spojenia nespojiteľného na slepej koľaji notového záznamu.

Pre všetkých – sediacich dole aj hore – to bola príjemná Kvetná nedeľa. Pre niekoho aj s kresťansko-judaistickým Hosana.

Za všetkých napísala kriticky spokojná diváčka MaHer

Premiéra nebeskej omše z pekla

Kežmarský hrad

Dňa 27.11.2022 o 16.00 sa uskutočnilo v Hradnej Kaplnke, ktorá je súčasťou hradného komplexu kežmarského hradu patriaceho pod správu Múzea v Kežmarku premiérové uvedenie diela Jána Móryho – Spišská omša. Samotné dielo bolo nielen pre divákov ale aj samotných účinkujúcich jedinečná príležitosť spoznať jedinečné dielo a tvorbu Jána Móryho. Samotné dielo bolo harmonicky nesmierne bohaté, dokonalo zvukovo vyvážené. Majstrovstvo pera Jána Móryho, ktorý skomponoval Spišskú omšu vo svojom najťažšom životnom obdobi (zhabanie majetku, vyhnanie z domova, hlad, beznádej. Preto nebeská omša z pekla. Ženy chodili zbierať po zbere kalerábov odpadnuté listy na pole a to varili, Móry týždne nevyšiel zo svojej izby a počas týchto ťažkých chvíľ komponoval Spišskú omšu) bolo citeľné z dokonalého harmonického rozloženia ednotlivých hlasov, ktoré svojou melodikou nezanikli v zvuku organu, ktorý citlivo pristupoval k dynamike aj registrácií. Občas znejúca dizonancia a harmonický nesúlad hlavne medzi basovými tónmi medzi organom a violončelom obsahoval už samotný rukopis, v ktorom je množstvo chýb s ktorými sa museli interpreti popasovať. Nie všetky chybičky sa im podarilo opraviť ale vzhľadom na ich veľké množstvo spôsobené pravdepodobne zlým psychickým rozpoložením autora počas komponovania myslím, že dôstojne odinterpretovali toto jedinečné dielo a verím, že to nebolo jeho posledné prevedenie.

Na záver nesmiem zabudnúť spomenúť, že koncert a celý projekt bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia, za čo im nesmierne ďakuje celá hudobná obec a hlavne milovníci diela Jána Móryho.

Honorat Eriz , 1.12.2022 Bratislava

Úsmev bez opony

Projektom Za krajšiu jeseň života sme už od prvotnej myšlienky chceli priniesť medzi našich seniorov uzavretých nielen v zariadeniach ale aj vo vlastných telách radosť, priniesť im trochu spomienok na časy kedy boli aktívni, plní života, elánu, spoločensky hodnotní a snažili sme sa zo všetkých síl túto našu víziu a hlavný zámer projektu naplniť aj napriek všetkému čo sa nám doteraz postavilo do cesty. A nalejme si čistého vína, čaša ktorá sa pred nás postavila aby nám zhatala plány bola teda naozaj veľká. Korona zasiahla všetky odvetvia ale doslova zničila spoločenský a sociálny život v domovoch dôchodcov, zariadeniach pre seniorov a v domovoch sociálnych služieb. Mali sme zákaz vstúpiť, keď nám povolili, naši animátori mali povinnosť očkovania, niekoľkonásobného testovania aj priamo v zariadeniach, respirátorov ale nevzdali sme to a išli sme ďalej. Vymysleli a zrealizovali sme úžasný online program a cez obrazovky sme sa prihovorili našim starkým. Prešlo pár mesiacov, situácia vo svete sa ešte viacej zdramatizovala ale opustil nás – aspoň na chvíľu 🙂 – náš dvojročný spoločník Don Covidus. Chceme poďakovať zariadeniam ale hlavne zamestnancom v nich, že to zvládli, že to nevzdali a aj naďalej nás vítajú s úsmevom na tvári, tentokrát už bez rúšok, občas s paličkou a smiechom “na,nejako si to tam strčte. Pred tým sme museli volať špeciálne tými, teraz si to tu kadejako šparcháme v nosoch každý sám 🙂 “. Najdôležitejšie pre nás je, že sa ľuďom náš projekt páči- klientom aj zamestnancom. Dúfame, že sa situácia nezhorší a veríme, že sa aj za pomoci podpory ACF budeme stretávať aj v nasledujúcich rokoch. Ďakujeme za podporu a priazeň

Vaše SLAVONIC

Podporujeme rozvoj kultúry aj mimo koncertné pódiá

Kultúra je krehká a akákoľvek jej destabilizácia spôsobuje rozklad kultúrnej spoločnosti. Kultúrne treba vzdelávať mládež, podporovať aktívnu spoločnosť a splácať ňou životné vklady seniorom. Občianske združenie Slavonic naďalej pracuje na všetkých troch zložkách a aj napriek stupňujúcej sa nekultúrnosti obyvateľov tejto planéty tento boj nevzdávame. Aj napriek polenám ktoré nám život pod nohy nahádzal sa nám podarilo v mesiaci marec a apríl úspešne absolvovať projekty v programe Za krajšiu jeseň života a priniesť radosť a rozptýlenie naším seniorom v zariadeniach pre seniorov a domovoch sociálnych služieb v rámci niekoľkých okresov a krajov.

Hudba pre dva sláky v Brezne

11.09.2021 19:00 Synagóga, Brezno

Krásny umelecký zážitok mali možnosť získať ľudia na jedinečnom koncerte Hudba pre dva sláky organizovaný občianskym združením Slavonic s finančnou podporou Fondu na podporu umenia v synagóge v Brezne. Výnimočnosť koncertu spočívala nielen v súzvuku dvoch strunových nástrojov, ale aj vo výbere skladieb, ktoré obohatili náš hudobný repertoár. V podaní huslistu Andreja Barana a violončelistu Michala Haringa sme si mali možnosť vypočuť Huit Morceaux Reiholda Gliera, Sonatinu H80 Arthura Honeggera a Duo pre husle a violončelo op.7 Zoltana Kodályho. “Práve posledná skladba slúžila ako podnet k prvotnej myšlienke spolupráce a uskutočneniu koncertov u nás neprebádanou literatúrou pre toto hudobné zoskupenie. Je často kladená do úzadia a opomínaná, považovaná za neefektívnu a nezaujímavú. Je to však pravý opak…” sme sa ozvedeli na začiatku koncertu od violončelistu Michala Haringa. A museli sme mu uznať za pravdu. Spojenie dvoch melodických nástrojov huslí a violončela bol pre poslucháčov priam elektrizujúci zážitok. Diela prekypovali originalitou, farbami, citom a expresivitou. Sme radi, že k nám títo dvaja vynikajúci umelci zavítali a veríme, že sa čoskoro medzi nás vrátia. Ďakujeme

Text: Lucia Fajnorová

Active Citizen Fund

Radi by sme poďakovali nadácií Ekopolis, ktorá spravuje ACF a vyjadrili nesmiernu radosť, že môžeme odprezentovať náš projekt Za krajšiu jeseň života ľuďom, na ktorých sa v oblasti kultúrneho rozvoja zabúda. Ľuďom, ktorí vystavali našu spoločnosť a ktorým môžeme ďakovať, že sme tu. Dovoľte aby sme im ako poďakovanie prispeli aspoň takto, prostredníctvom umenia a vniesli im do zariadení v ktorých musia tráviť jeseň života svieži hudobný vánok.

Ďakujeme a veríme, že vás nesklameme

Vaše o.z. Slavonic

Ako ďalej?

Otvorili sme nové dvere vedúce do roku 2021 a hneď za nimi nás zastavila mreža nad ktorou svieti nápis “za mnou sa nachádza cesta ku kultúre”.. ako ďalej? Kultúra stagnuje, hlas umelcov je umlčaný pretože všetci vedia, že práve on je ten, ktorí dokáže rozhýbať stojace vody. Umlčali hercov, umlčali hudobníkov. Jednotlivé umelecké sféry sú z dôvodu hlavne finančnej núdze rozhádané. Ako jediný kultúrny program majú ľudia televíziu v ktorej ale nenachádzate nič, žiadny hodnotný program, kultúru. Slovenský národ kultúrne upadá a aj napriek snahe umelcov sa to nedarí zvrátiť.

My to však berieme ako určitú sinusoidu, jeden rok je horšie, druhý lepšie a veríme, že aj ľudia znovu objavia lásku k umeniu. Pandemický čas nebude trvať večne, určite nebude ľahké znovu vybudovať zbúranú dôveru medzi jednotlivými odvetviami ale veríme, že už o pár mesiacov sa všetko upokojí a všetci sa spolu stretneme na kultúrnych programoch kde sa spoločne zasmejeme na ťažkej dobe ktorú sme prežili.

Preto Vám prajeme hlavne všetko dobré, veľa zdravia, pokoja a neutíchajúcu túžbu po znovunastolení rovnováhy v našich životoch. Kultúra nás spája. Preto Vám aspoň ako malú záplatu darujeme zadarmo prístup ku všetkým online koncertom, ktoré usporadúvame a budeme naďalej usporadúvať či to už budú koncerty z obývačky, alebo z koncertnej sály.

S pozdravom

Andrej

Covid19 vs Kultúra 1:1

Je tu jeseň, čas kedy sme v minulom roku mali práce nad hlavu a organizovali sme koncerty pre široké publikum v koncertných sálach ale aj v Domovoch dôchodcov a Domovoch sociálnych služieb. Tento rok nám ale nepraje. Organizácia live koncertov pre Vás je nemožná ale predsa to nevzdávame. Pripravujeme online produkcie a čoskoro dorazíme aj k Vám. MKSR podporilo koncerty pre DD a DSS a nesmierne nás teší že sa čochvíľa pustíme do ich organizácie. Veríme že sa na nás “naladíte” a poctíte nás svojou návštevou v našej krásnej online koncertnej sále.